Slawek Zawadzki, zakladateľ burzy Kanga, spochybňuje naše predstavy o luxuse. V rozhovore s nami hovorí o tom, ako sa vzdal vlastného auta kvôli slobode cestovania a prečo verí, že budúcnosť financií je v kryptomenách.
Pán generálny riaditeľ, čo vás viedlo k vstupu na trh kryptomien a blockchainu? Aké boli začiatky vašej kariéry v tomto odvetví?
SlawekZawadzki: Nanešťastie tu nie je nič romantické, hoci by som veľmi chcela. Od roku 2009 podnikám v oblasti vývoja špecializovaného softvéru. Bolo to moje prvé podnikanie, ktoré ma veľa naučilo, ale zároveň ma aj kruto potrápilo. Boli tam vzostupy aj pády. Po niekoľkých rokoch som si uvedomil, že musím zmeniť svoj obchodný model.
Charakter môjho podnikania bol typicky založený na službách, nemal som svoj produkt, niečo, do čoho by som mohol investovať a na základe čoho by som mohol budovať hodnotu svojho podnikania. Problémom však bolo, že aby som udržal chod organizácie, musel som prijímať viac zákaziek a sústrediť sa na ne, sledovať ziskovosť, vzťahy s vývojármi a vzťahy so zákazníkmi. Bol som zotročený. Na prelome rokov 2016 a 2017 som sa zrútil a stal som sa vyvrheľom trojmestského trhu IT.
V tom čase som zvažoval, čo robiť, či ísť pracovať na plný úväzok, alebo skúsiť opäť podnikať. V tom čase som sa stretával s rôznymi ľuďmi z rôznych odvetví a sociálnych oblastí. Jedným z nich bol môj súčasný partner – Lukasz Zeligowski. Ukázalo sa, že už nejaký čas pôsobil na trhu s kryptomenami a bol to práve on, kto ma o túto oblasť zaujal
Obhajujete bitcoin ako budúcnosť finančného systému. Ako vidíte koexistenciu kryptomien s tradičným bankovým systémom v nasledujúcich 10 rokoch?
Aby sme mohli odpovedať na túto otázku, pokúsime sa zhodnotiť niekoľko dôležitých aspektov, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, a potom sa pokúsime o syntézu.
Prvá stránka – Donedávna sa o kryptomeny zaujímala len špecifická skupina investorov. Bola síce heterogénna, ale dali sa v nej identifikovať určité dominantné črty, napr. nedôvera k bankovému systému, nevraživosť voči postupnému dohľadu štátneho aparátu, presvedčenie, že za finančné krízy (napr. krízu v roku 2008) sú zodpovední politici a tí, ktorí sú pri moci.
Po druhé – (Aj) svet veľkých financií sa donedávna o kryptomeny nielenže nezaujímal, ale dokonca spochybňoval ich základy a oprávnenosť existencie. Ešte v roku 2017 Larry Fink, predseda najväčšieho investičného fondu na svete Black Rock, označil bitcoin za “index na pranie špinavých peňazí”. Ten istý Larry Fink je dnes obhajcom a apologétom tejto významnej kryptomeny. Isté potvrdenie tohto fenoménu možno nájsť na poľskom dvore. Od 30. 12. 2024 musí mať každá krajina EÚ orgán, ktorý bude dohliadať na trh s virtuálnymi menami. V Poľsku bude takýmto orgánom poľský úrad pre finančný dohľad, ktorý otvorene odrádza od akýchkoľvek investícií do kryptomien a zároveň vysiela dohliadaným bankám signály, že nie je vhodné, aby spolupracovali s burzami kryptomien.
Tretia stránka – Od januára 2024 je bitcoin pozvaný na Wall Street. Investori môžu svoj kapitál investovať do takzvaných bitcoinových ETF. V praxi to znamená, že je možné kúpiť expozíciu voči virtuálnej mene, pričom táto expozícia je reprezentovaná jednotkou ETF. Cena takejto jednotky sa riadi cenou bitcoinu. Ale pozor – aj keď je krytá bitcoinom, ja ako investor k nemu nemám prístup. Môžem len nakupovať alebo predávať, ale nemôžem vyberať.
Štvrtý – pribúdajú ďalšie a ďalšie regulácie kryptomien, z ktorých najkomplexnejšia je tá európska, MiCA. Je veľmi komplexná a podľa môjho názoru nadštandardná. Na burzy kryptomien ukladá veľmi veľkú záťaž. Regulácie sprevádzajúce MiCA zároveň znemožňujú anonymné investovanie do kryptomien, čo je pre antisystémovcov, ktorých som spomínal, kardinálny problém.
Dostávame sa tak do situácie, keď svet bánk a veľkých financií, ktorý bol predtým voči kryptomenám nepriateľský, ich začína prijímať, pričom vylučuje tých, ktorí za ne predtým bojovali. Keď teda hovoríme o budúcnosti, vidím dva scenáre. Prvý: kryptomeny budú banky a investičné fondy ponúkať širokému okruhu investorov, ktorí predtým nemali záujem investovať do virtuálnych mien. Tento proces bude sprevádzať postupná regulácia. Druhý: dôjde k obchodovaniu s kryptomenami mimo systému. Keď hovorím mimo systému, myslím tým také, ktoré nevykonávajú banky. Takto to prebiehalo doteraz. Banky, využívajúc svoje postavenie, prinútia zákonodarcu, aby toto obchodovanie kriminalizoval
Ako vidíte budúcnosť kryptomien v kontexte ekologickej transformácie? Môžu blockchainové riešenia podporiť udržateľný rozvoj?
Samozrejme, že áno. A nepotrebujete na to žiadnu reguláciu, pretože na obmedzenie energie potrebnej na udržiavanie siete bitcoin je viac ako regulácia a legislatíva na kormidle…. ide o ľudskú chamtivosť a snahu maximalizovať zisk.
Takzvaní ťažiari bitcoinov investujú do počítačov nazývaných kopačky a do elektriny potrebnej na ich napájanie. Na oplátku dostávajú bitcoiny ako odmenu. Čím efektívnejšie zariadenie, tým väčší príjem budú mať, zároveň čím lacnejšia elektrina, tým vyšší zisk. Práve ťažiari sú hnacou silou investícií do nových technológií a hľadania energetických riešení, ktoré ich budú stáť najmenej.
Na tomto mieste stojí za to urobiť ďalšiu odbočku – výpočtové centrá spojené s umelou inteligenciou dnes spotrebúvajú gigantické množstvo energie, ale diskusia o škodlivosti umelej inteligencie pre životné prostredie sa vôbec neotvára. Zaujímalo by ma, prečo…
Ako by ste definovali luxus vo svojom živote a v kontexte moderného podnikania?
Chvíľu som premýšľal nad odpoveďou. Priznám sa, že som sa predtým veľmi nepýtala, čo si myslím, že je luxus. Pretože čo to vlastne je? Je luxus určený mnou – že niečo je pre mňa luxusné všeobecne uznávaný štandard luxusu.
Už mnoho rokov nemám vlastné auto. Nechcem ho mať. Som veľkým nadšencom zdieľania áut, taxíkov, verejnej dopravy. Keď ráno odchádzam do Varšavy (bývam v Gdansku), môžem sa slobodne rozhodnúť, ako a kedy sa vrátim. Možno sa vrátim vlakom, možno poletím lietadlom, možno si v hlavnom meste požičiam auto, ktoré v Gdansku opustím, alebo možno vo Varšave len prenocujem.
Táto sloboda je pre mňa luxus. Vlastné auto sa mi spája so starostlivosťou oň, servisom, problémami s parkovaním, státím v dopravných zápchach. Pre mňa je luxus to, že tieto veci nezaberajú moju myseľ.
Na druhej strane rád priťahujem pozornosť. Áno, viem – je to plazovité. A predsa! Mám pocit, že takto plním úlohu, ktorá mi bola pridelená. Cítim sa dobre, keď som dobre oblečený, keď mám na ruke dobré hodinky (drahé, nie nevyhnutne praktické), keď mám správne zastrihnutú bradu. Vtedy sa cítim sebaisto a mám presvedčenie (alebo tomu aspoň verím), že som dobre prijatý. Je to luxus?
Ďalej – keď premýšľam o svojom domove, o mieste, kde žijem, kde spím, zisťujem, že je ďaleko od Versailles. Nemám doma zavesené žiadne umelecké diela, žiadny krb, žiaden super televízor (to je iný príbeh, pred mnohými rokmi sme televízor vyhodili, pretože sa pokazil, a bolo nám to jedno). Kedysi som sa čudovala, prečo svojmu domovu venujem tak málo pozornosti, a myslím, že sa mi podarilo odhaliť správnu odpoveď…. Ja a moja rodina nie sme domáci, každý z nás vedie aktívny životný štýl mimo domu, ktorý v konečnom dôsledku slúži ako spálňa. Cítim sa v nej pohodlne a príjemne.
Nakoniec: keď cestujem služobne na dlhšie vzdialenosti, rád cestujem prvou triedou. Prečo? Pretože je to pre mňa pohodlné, chcem znížiť únavu, ktorá ma bude sprevádzať pri prestupovaní, sedení na letiskách a podobne. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som sa vracal z druhého konca sveta štyrmi lietadlami. Je to únavné. Vyššia letová trieda, poriadny letiskový salónik optimalizujú energetické náklady na cestovanie.
Svoje úvahy preto uzatváram konštatovaním, že pre mňa luxusné je práve pohodlnosť, chápaná podľa kánonu, ktorý som sám definoval.
Čo by ste poradili mladým podnikateľom, ktorí chcú začať podnikať v oblasti fintech alebo kryptomien? Aké kľúčové zručnosti sú dnes potrebné?
Najprv by som začal vetou: “Ďakujem, že ste sa rozhodli stať sa podnikateľom. Práve vďaka ľuďom, ako ste vy, má naša civilizácia šancu napredovať”. Som presvedčený, že za bohatstvom národov stoja podnikaví ľudia, a nie veľké korporácie, ktorým štát poskytuje monopol alebo zaručuje dopyt. Potom by som po vzore Winstona Churchilla (aj keď trochu parafrázovane) povedal: “Najskôr sa pustite do krvi, potu a sĺz. Dajte si právo na neúspech.
A keď spadnete, chvíľu počkajte, striasnite zo seba prach a skúste to znova. Nakoniec sa vám to podarí!” Ak plánujete rozbehnúť podnikanie v akomkoľvek technologickom odvetví, musíte byť technologicky zdatní alebo mať medzi partnermi človeka s technickými znalosťami a skúsenosťami.
Moja prax ukazuje, že technologické startupy často zlyhávajú kvôli nelojálnosti technického prvku alebo jeho nekompetentnosti. Zároveň si uvedomte, že podnik, najmä startup, musí byť riadený nad rámec vašich schopností a schopností vašich partnerov. Nie je možné rozbehnúť podnik, ktorý prekvapí ostatných a nakoniec sa stane ziskovým, ak to nie je vaše hlavné zamestnanie. Hovorím to preto, lebo bežne sa stretávame s ľuďmi, ktorí pracujú na plný úväzok a klamú si, že po pracovnej dobe dokážu rozbehnúť podnikanie. Nie, nebude to tak.
Ako sa vám ako vášnivému cestovateľovi darí skĺbiť intenzívnu prácu na vývoji Kanga Exchange s časom na spoznávanie sveta? Pomáha vám cestovanie nájsť rovnováhu?
Turistika, poznávanie a cestovanie sú v mojom živote veľmi dôležité oblasti. Mám rád takzvané “city break”, rád zbieram návštevy zaujímavých múzeí alebo galérií, mám rád rôzne formy kvalifikovanej turistiky (od turistiky v horách cez diaľkovú cyklistiku až po geocaching). Na aktívnu turistiku však nemám čas, preto si určité podujatia plánujem s dostatočným predstihom (napríklad víkendový výlet do hôr musím naplánovať aspoň 60 dní vopred).
Ale vždy, keď sa mi podarí ísť do hôr, navštíviť nové mesto alebo jednoducho prejsť ďalších 100 kilometrov na bicykli, pocítim zvláštny prílev energie. Cítim sa motivovaný, inšpirovaný a spokojný. Som tiež vďačný, že práca v spoločnosti Kanga mi dáva príležitosť cestovať a spoznávať svet. Čo je však mojím posvätným zvykom, je tento augustový výlet – som tak dohodnutý so svojimi partnermi, že mám naň priestor. Pripravujem sa na ňu počas celého roka.
Zakaždým je táto cesta iná – z hľadiska formy aj oblasti. Navštívil som veľký kus Európy v karavane, na bicykli som prešiel Poľsko, s rodinou som za mesiac obišiel svet alebo som vlakom precestoval celú Euráziu za päť týždňov. Na tieto cesty sa pripravujem celý rok, čítam, získavam vedomosti, plánujem. Počas každej cesty sa mi v hlave rodia nové nápady
Mali ste počas svojich ciest možnosť pozorovať rozdiely v prístupe ku kryptomenám a technológii blockchain v rôznych krajinách? Ktoré regióny v tomto smere vyčnievajú?
Regionálne rozdelenie je problematické už len preto, že na vysoko rozvinutom trhu s kryptomenami sa môže aktivizovať regulátor a zaviesť dusivé alebo likvidačné regulácie. Keby mi túto otázku položili pred desiatimi rokmi, povedal by som, že Poľsko je jednou z najrozvinutejších krajín v Európe, pokiaľ ide o rozvoj a implementáciu ziskov z kryptomien. Dnes, najmä v dôsledku ostrakizmu regulačnej a bankovej komunity a nedostatočného zamerania politických síl na podporu krypto trhov, musíme jasne povedať, že ako Poliaci sme premárnili historickú príležitosť stať sa centrom kryptomien v Európe.
Okrem iných sa zdá, že krajiny s vysokou sociálnou stratifikáciou (napr. India, napriek nepriazni tamojšej vlády) alebo vysokou infláciou (napr. Argentína, kde sa občania začali vyrovnávať v bitcoinoch, aby sa vyhli inflačnému zaťaženiu) dnes využívajú príležitosť kryptomien. Zaujímavý pohyb pozorujeme aj v USA, kde kryptomenové ETF získavajú kapitál o od “nekryptomenových” investorov. Vidíme konkurenciu troch ázijských miest – Dubaja, Singapuru a Hongkongu -, ktoré sa uchádzajú o to, aby sa stali hlavným mestom kryptomien najväčšieho svetového kontinentu. A v Európe? Ktoré krajiny sa uchádzajú o status kryptografickej meny? Žiadne! Duch regulácie a byrokracie zabíja ducha akéhokoľvek podnikania. Dnes je to všetko o regulácii, byrokratoch a defenzívnom myslení. Preto sme ešte nedosiahli Mars a stále sme nenašli vakcínu proti rakovine. Ale to je téma na iný rozhovor…
Slawek Zawadzki – Generálny riaditeľ platformy Kanga, ktorá poskytuje nástroje na obchodovanie s virtuálnymi menami vrátane burzy kryptomien a siete partnerských stacionárnych zmenární. Podnikateľ, nadšenec pre kryptomeny a cestovateľ. Už viac ako 15 rokov vášnivo skúma svet fintech a blockchainu. Verí v Boha, technológie a vo vzťahy so zákazníkmi. Zložité myšlienky vysvetľuje jednoduchým spôsobom ako prednášajúci na univerzitách aj na poľských a medzinárodných konferenciách. Snaží sa zjednotiť svet virtuálnych mien so svetom tradičných mien prednášaním na podujatiach finančného priemyslu, okrem iného pre WSE a Bankové fórum. V zahraničí sa o svoje myšlienky podelil okrem iného na pódiách v Ríme, na Malte, v Bostone, Berlíne a na Filipínach.
