Kolekcia Re{form} Zara (Vol. 1) Johna Galliana prichádza dnes do predaja a už od prvých hodín vyvoláva presne to, čo sa dalo očakávať od stretnutia jedného z najvýraznejších dizajnérov svojej generácie s jednou z najväčších high street značiek. V Londýne sa pred predajňou Zara na Bond Street vytvorili rady. Na internete sa okamžite začali šíriť fotografie kolekcie. Diskusia sa netýka len cien či dostupnosti, ale predovšetkým toho, či sa Gallianovi podarilo zachovať vlastný jazyk vo výrobnom svete Zary.
Po zhliadnutí prvej časti je odpoveď zaujímavá: áno, a to rozhodne. Toto je jedna z mála spoluprác známeho návrhára s reťazcom, kde výsledok nie je zjednodušením vysokej módy. Tu sa smer otáča. Toto je naopak mimoriadne odvážny a neštandardný krok.
Zara ako materiál, nie ako obmedzenie
Re{form} nie je klasickou kolaboráciou, v ktorej dizajnér navrhne niekoľko efektných kúskov a značka sa postará o zvyšok. Galliano pristúpil k Zare ako k tvorivému materiálu. Preto analyzoval existujúce strihy, rozoberal ich na časti, obracal konštrukciu, menil proporcie a funkciu jednotlivých prvkov. Až z týchto experimentov vznikali nové návrhy, ktoré sa potom vyrábali z nových materiálov.

To je veľmi charakteristická metóda pre Galliana. Namiesto toho, aby začínal s prázdnym papierom, začína s niečím už existujúcim a skúma, ako ďaleko možno posunúť jeho význam. V tomto zmysle je Re{form} viac „autorské“, než by naznačoval štítok Zary.
A práve tu spočíva najväčšia hodnota kolekcie. Galliano sa nesnaží urobiť z Zary Diora ani Margielu. Robí Galliana zo Zary.
Kolekcia Re{form} Zara (Vol. 1): Historický Galliano, ale bez muzeálnej nostalgie
Inšpiráciou sú okrem iného Les Incroyables a Les Merveilleuses, teda excentrická móda Francúzska po revolúcii, ktorá sa objavila už v slávnej diplomovej kolekcii návrhára z roku 1984. Objavujú sa tu aj ozveny viktoriánskeho Londýna, punku, filmu noir a jeho vlastného archívu. Vidno tu pokračovanie z výraznej kolekcie Galliana pre Maison Margiela.
Nie sú to však citáty podané priamo. Galliano si berie historickú siluetu a posúva ju smerom k súčasnosti: predlžuje topánky, deformuje kabáty, vytvára prehnané ramená, využíva tyl, čipku, priesvitné materiály a teatrálne pokrývky hlavy.



V dôsledku toho majú odevy niečo, čo bolo v móde Galliano vždy kľúčové: vytvárajú postavu, a nie len styling.
Najzaujímavejšie veci vznikajú na hranici krásy a zvláštnosti
Tri-Chic je dobrým príkladom tejto metódy. Taška inšpirovaná odpadkovým vrecom sa mení na multifunkčný doplnok, ktorý možno nosiť viacerými spôsobmi. Nie je to len efektný koncept. Galliano opäť berie predmet bez prestíže a mení jeho kód.
Podobne fungujú dlhé rukavice, bonnnety a klobúky vytvorené so Stephenom Jonesom, winklepickery s absurdne predĺženými špičkami či kabáty so zámerne narušenými proporciami. Ich sila nespočíva v dekoratívnosti, ale v posunutí dobre známeho prvku o niekoľko krokov za jeho pôvodnú funkciu.
To práve odlišuje Re{form} od väčšiny spoluprác dizajnérov s reťazcami. Tu meno nie je len doplnkom produktu. Meno mení produkt.
Londýn už odpovedal
Rady pri Bond Street ukazujú, že Re{form} nie je výlučne projektom pre odvetvie. Kolekcia vzbudila skutočný záujem zákazníkov a obmedzená dostupnosť niektorých modelov jej navyše dodáva charakter žiadaného predmetu.
To je mimochodom ďalší paradox tohto projektu. Galliano oslovuje masového spotrebiteľa, ale robí to prostredníctvom kolekcie, ktorá v mnohých ohľadoch zachováva logiku zberateľskej módy: limitované množstvá, výrazný autorský jazyk, charakteristické objekty a ceny presahujúce štandardný model Zary.
Kolekcia Re{form} Zara (Vol. 1) ako tretí akt Galliana
Projektant označuje túto spoluprácu ako začiatok svojho „tretieho aktu“ — po vlastnej značke, Givenchy a Dior, a po desaťročí v Maison Margiela. Je to dôležité, pretože Re{form} nepôsobí ako zastávka medzi ďalšími luxusnými módnymi domami. Vyzerá to ako vedomý pokus zistiť, čo sa stane s jeho metódou, keď dostane k dispozícii rozsah Inditexu.
Prvá kolekcia naznačuje, že odpoveď je celkom fascinujúca.
V auguste bola zrušená plánovaná výstava Galliana v Metropolitan Museum of Art, čo opäť otvorilo diskusiu o jeho verejnom návrate. Je to dôležitý kontext premiéry, ale nemení to samotný fakt, že Re{form} treba hodnotiť aj ako módny projekt — podľa konštrukcie, nápadu a prevedenia.
A tu zostáva Galliano prekvapivo dôsledný.
Neurobil „Zaru v štýle Galliana“. Urobil niečo oveľa zaujímavejšie: pristúpil k Zare ako k materiálu. A masovú, sieťovú módu povýšil na úroveň umenia. Galliano nezjednodušuje vysokú módu pre potreby masového zákazníka, ako to býva v kooperačných kolekciách známych návrhárov so Zarou či H&M. On dvíha latku masovému zákazníkovi veľmi vysoko a stavia ho pred siluety známe z Haute Couture.

Preto si Re{form} zaslúži pozornosť nielen ako spolupráca veľkého mena s gigantom high street. Je to experiment s hranicou medzi dizajnérskou módou a masovou produkciou. A aspoň v prvom zväzku je to experiment realizovaný s jasným autorským rukopisom.
Teraz zostáva zistiť, či táto ruka rovnako dobre funguje aj mimo kampane, v šatníku a pri každodennom používaní.

