Vo svete, kde algoritmy dokážu vygenerovať tisíce návrhov za pár sekúnd, sa Daniel Roseberry rozhodol odpovedať tým najpôsobivejším spôsobom. Nie prezentáciou nových technológií, ale ukážkou ľudskej predstavivosti. Kolekcia Schiaparelli haute couture na sezónu Jeseň/Zima 2026/2027, nazvaná „The Abyss”, ktorá otvorila parížsky Týždeň Haute Couture, nebola len módnou prehliadkou. Bola manifestom. Otázkou o budúcnosti tvorivosti. A pripomenutím, že couture stále zostáva poslednou baštou vecí, ktoré sa nedajú naprogramovať.
Couture ako odpoveď na éru AI
Roseberry neskrýval inšpiráciu súčasnosťou. Sám priznal, že čoraz častejšie sa stretáva s portfóliami mladých dizajnérov, v ktorých je ťažké rozlíšiť talent od možností umelej inteligencie. Namiesto boja s technológiou sa však rozhodol dokázať, že existuje priestor, do ktorého AI stále nemá prístup – emócie, intuícia, náhoda a majstrovstvo ľudských rúk.
Preto sa na móle objavili kreácie vyzerajúce ako organizmy z budúcnosti. Latexové saká s nafukovacími chápadlami, silikónové korzety pripomínajúce živé tkanivo, šaty pulzujúce svetlom a anatomické detaily vytvárali dojem, akoby ľudské telo prechádzalo ďalšou fázou evolúcie. Kritici jednomyseľne poznamenali, že kolekcia sa nesnažila byť krásna v klasickom zmysle slova. Mala znepokojovať, fascinovať a provokovať k zamysleniu.
Od zlatých pľúc po silikónové žiabre
Daniel Roseberry už niekoľko sezón dôsledne buduje vlastný jazyk Schiaparelli. Ešte pred pár rokmi svet obdivoval monumentálne zlaté náhrdelníky, surrealistické šperky a charakteristické anatomické detaily. Potom prišli kolekcie inšpirované astronómiou, mytológiou a sochárstvom, ktoré urobili z módneho domu miláčika červených kobercov.
Jeseň/Zima 2025/2026 mnohí kritici označili za prelomový moment – kolekciu, v ktorej Roseberry dokonale spojil klasické krajčírstvo s optickou ilúziou a surrealistickými odkazmi. Sám dizajnér neskôr priznal, že mal pocit, akoby našiel ideálny recept na Schiaparelli. Paradoxne práve preto sa rozhodol ho úplne opustiť.
Nová kolekcia nenadväzuje na predchádzajúcu. Robí prudký obrat. Namiesto elegantného surrealizmu ponúka biologické mutácie, umelú kožu, silikón, rybie šupiny, mušle a materiály, ktoré viac pripomínajú laboratórium než ateliér pri Place Vendôme.
Najumeleckejší módny dom? Čoraz viac naznačuje, že áno
Od momentu, keď sa v roku 2019 stal kreatívnym riaditeľom, Daniel Roseberry sa nesnaží kopírovať Elsu Schiaparelli. Pokračuje v jej spôsobe myslenia.
Zakladateľka módneho domu spolupracovala so Salvadorom Dalím, Jeanom Cocteau či Leonor Fini. Navrhovala šaty s homármi, klobúky pripomínajúce topánky a kolekcie inšpirované surrealizmom dávno predtým, než móda začala vnímať mólo ako galériu umenia. Dnešný Schiaparelli zostáva verný tejto filozofii – móda nemá byť len luxusným produktom, ale umeleckým komentárom k realite. V tomto zmysle bola tohtoročná prehliadka mimoriadne verná DNA značky. Namiesto nostalgie sa objavila otázka ľudskosti v ére algoritmov.
Nie móda na nosenie. Móda na zapamätanie
Na rozdiel od mnohých módnych domov, ktoré čoraz častejšie navrhujú s ohľadom na sociálne médiá a červený koberec, Schiaparelli stále vníma haute couture ako laboratórium nápadov. Väčšina predstavených siluet sa nikdy nedostane do predaja v nezmenenej podobe. Predstavujú východiskový bod pre individuálne objednávky a ukážku možností ateliéru.
To je práve dôvod, prečo každá sezóna Schiaparelli vyvoláva diskusiu, ktorá ďaleko presahuje módu. Hovorí sa o sochárstve, biológii, anatómii, umelej inteligencii, psychológii či súčasnej kultúre obrazu. Len málo značiek dnes dokáže rovnako účinne premeniť módnu prehliadku na intelektuálnu udalosť.
Na pozadí celého týždňa couture Schiaparelli opäť udalo smer
Aj keď počas parížskeho Týždňa Haute Couture zaujali aj debuty Pierpaola Piccioliho pre Balenciagu, romantické návrhy Diora či experimenty Iris van Herpen s modernými materiálmi, práve Schiaparelli opäť otvorilo diskusiu o hraniciach súčasného couture. Kritici poukazovali na to, že celá sezóna sa sústredila na remeslo, inovatívne materiály a redefiníciu ľudského tela, no práve Roseberry najlepšie prepojil všetky tieto témy do jednotného príbehu.
Móda, ktorá nehľadá schválenie
Možno najväčšou silou Schiaparelli je dnes odvaha. V ére, keď sa luxus čoraz častejšie podriaďuje predaju a virálnym trendom, tento módny dom si stále dovoľuje experimentovať. Nesnaží sa zapáčiť všetkým. Nenavrhuje pre algoritmy.
A práve preto zostáva jedným z najfascinujúcejších, najumeleckejších a najnepredvídateľnejších módnych domov súčasného sveta. Elsa Schiaparelli verila, že móda by mala prekvapovať viac než realita. Daniel Roseberry dokazuje, že takmer o sto rokov neskôr je táto myšlienka aktuálnejšia než kedykoľvek predtým.
